Svet čelí eskalujúcej energetickej dileme známej ako „energetická trilema“. Jej tri stránky sú: udržateľnosť (čistá energia), dostupnosť (energetická bezpečnosť) a cenová dostupnosť (rovnosť). Dosiahnutie rovnováhy medzi týmito tromi cieľmi je mimoriadne ťažké aj za najlepších okolností, ale na globálnej úrovni sa stáva oveľa zložitejším vzhľadom na obrovskú rozmanitosť energetických systémov, obmedzení a kontextov v regiónoch a krajinách sveta.

Ide o globálny problém, ktorý sa týka Európy rovnako ako subsaharskej Afriky. Niektoré krajiny sú bohaté na lacné a hojné fosílne palivá, ale majú problém dosiahnuť ciele v oblasti znižovania emisií uhlíka. Na druhej strane, iné krajiny majú rozsiahle systémy čistej energie, ale čelia krízam súvisiacim s tým, či si občania môžu dovoliť náklady. Dosiahnutie komplexného riešenia tejto globálnej dilemy si vyžaduje bezprecedentnú medzinárodnú spoluprácu, ako aj výnimočnú citlivosť voči regionálnym rozdielom v energetickej realite, príležitostiach a výzvach.

S cieľom prispieť k riešeniu tejto dilemy na úrovni medzinárodných politík a programov pracuje Globálna rada pre budúcnosť energetických technológií Svetového ekonomického fóra na vybudovaní rámca pre pochopenie základných faktorov a zainteresovaných strán potrebných na zabezpečenie priaznivého prostredia pre bezpečnejšiu, spravodlivejšiu a udržateľnejšiu energetickú budúcnosť. V rámci tohto projektu iniciatíva identifikovala tri hlavné faktory, ktoré sú jadrom zložitosti energetických systémov a musia byť „pochopené a riešené spoločne, aby inovácie uspeli“:

- Závislosť od fyzických ekosystémov (t. j. dopyt po energii, dodávky, prenosové a distribučné siete)

- Politické, geopolitické a regulačné výzvy (na národnej aj medzinárodnej úrovni vrátane záväzkov a povinností)

- Vysoká úroveň rizika so silnou averziou k riziku

Fyzická závislosť predstavuje hlavnú prekážku inovácií v bohatých aj chudobných krajinách. Napríklad v Spojených štátoch nedostatok pripojení k sieti a prenosovej infraštruktúry viedol k dlhoročným oneskoreniam pri uvádzaní nových solárnych elektrární do prevádzky. V Afrike čelia lídri historickej výzve, ktorá spočíva v „prechode“ priamo na rozsiahle projekty čistej energie na úrovni energetických spoločností, obchádzaní tradičných fáz elektrifikácie, s cieľom zabezpečiť elektrinu pre 600 miliónov Afričanov, ktorí stále žijú bez nej.

Pokiaľ ide o politické a regulačné výzvy, tie majú globálny rozsah a sú zložité aj na menších lokálnych úrovniach. Lídri sa musia vysporiadať s miestnou realitou a ich potrebami, globálnymi dodávateľskými reťazcami a dodržiavaním zákonov a záväzkov zakorenených na viacerých a prekrývajúcich sa úrovniach – a často protirečivých. Novinári už roky informujú o tom, že „bludisko byrokracie“ bráni novým energetickým projektom zo Spojených štátov do Európskej únie. Jedným z významných príkladov je projekt TransWest Express v Spojených štátoch, ktorého schválenie trvalo 18 rokov kvôli prekrývajúcim sa federálnym a štátnym byrokratickým prekážkam a stále sa neočakáva, že by mal byť uvedený do prevádzky pred rokom 2030.

A nakoniec, nadmerná závislosť nášho sveta od energie kladie najvyššiu prioritu na krátkodobú energetickú bezpečnosť, aj keď to ide na úkor schopnosti budúcich generácií využívať rovnaké potreby a pohodlie, ktoré sú závislé od elektriny. Krajiny si opakovane vyberajú okamžitú stabilitu siete na úkor dekarbonizácie a dlhodobej stability. Akú majú alternatívu?

Podľa správy Svetového ekonomického fóra:

„V tomto sektore neexistuje chuť podstupovať operačné riziko; to sa odráža vo väčšine predpisov a určite predstavuje prekážku inovácií. Tento sektor tradične patrí medzi najpomalšie prijímajúce nové technológie.“

Ale na prekonanie paralýzy spôsobenej týmto „stromom rozhodovania“, ktorý neustále odsúva budúcnosť na vedľajšiu koľaj, sa inovácia stáva nevyhnutnosťou. Napriek malthuziánskym obavám z vyčerpania zdrojov a rastúceho dopytu sa technológiám a inováciám v minulosti podarilo prekonať očakávania nedostatku – a môžu to urobiť znova.

A hoci sa energetický sektor zo svojej podstaty pomaly prispôsobuje, umelá inteligencia v súčasnosti pretvára globálne energetické systémy. A hoci jej integrácia predstavuje v krátkodobom horizonte veľkú hrozbu pre energetické systémy kvôli vysokej spotrebe, odborníci potvrdzujú, že čoskoro prispeje ku kompenzácii jej spotreby tým, že celý svet zefektívni využívanie energie.

A správa fóra končí slovami:

„Sú potrebné nové riešenia na riadenie rizík, riešenie energetickej trilemy a modernizáciu systému. Úspech však závisí od vytvorenia ekosystému energetických inovácií prispôsobeného na mieru, ktorý rozpozná tieto jedinečné zložitosti a funguje podľa vlastných pravidiel.“

Európska centrálna banka (ECB) oznámila svoje rozhodnutie o úrokových sadzbách vo štvrtok na konci svojho zasadnutia, ktoré sa konalo 10. – 11. septembra, pričom sadzby ponechala nezmenené na úrovni 2,15 % – čo je najnižšia úroveň od októbra 2022 – v súlade s väčšinou očakávaní globálneho trhu, čo predstavuje druhé po sebe idúce zrušenie tejto sadzby.

Tvorcovia politík v ECB sa domnievajú, že na dosiahnutie 2 % inflácie nie je potrebné ďalšie znižovanie sadzieb, a to aj napriek novým ekonomickým prognózam, ktoré naznačujú pokles úrokových sadzieb v nasledujúcich dvoch rokoch.

Toto vyhlásenie sa považuje za „pozitívne“ pre euro.

Americké akciové indexy vo štvrtok vyšplhali na nové rekordné maximá po zverejnení kľúčových údajov o inflácii, ktoré napriek tomu, že vykazovali nárast, neodradili investorov od očakávaní, že Federálny rezervný systém tento mesiac zníži sadzby.

Vládne údaje zverejnené dnes v Spojených štátoch ukázali, že index spotrebiteľských cien (CPI) v auguste vzrástol o 0,4 %, čo je viac ako odhad 0,3 %. Ročná hodnota dosiahla 2,9 %, čo je v súlade s očakávaniami.

Bez započítania volatilných položiek, ako sú potraviny a energie, sa jadrový index spotrebiteľských cien (CPI) medzimesačne zvýšil o 0,3 % a medziročne o 3,1 %, čo je v súlade s prognózami.

Toto nasledovalo po údajoch indexu cien výrobcov (PPI), ktoré ukázali neočakávaný pokles o 0,1 % a medziročný nárast o 2,6 %.

Ďalšie údaje odhalili, že týždenný počet žiadostí o podporu v nezamestnanosti minulý týždeň vzrástol o 27 000 na 263 000, čím prekonal očakávania 235 000.

Napriek týmto údajom pretrvávajú trhové očakávania, že Federálny rezervný systém na svojom zasadnutí 17. septembra zníži úrokové sadzby o 25 bázických bodov, podľa nástroja CME FedWatch, zatiaľ čo obchodníci mierne zvýšili stávky na väčšie zníženie o 50 bázických bodov.

Počas obchodovania do 16:38 GMT index Dow Jones Industrial Average vyskočil o 1,3 % (573 bodov) na 46 064. Širší index S&P 500 získal 0,8 % (50 bodov) na 6 582, zatiaľ čo index Nasdaq Composite vzrástol o 0,7 % (148 bodov) na 22 034.

Ceny niklu vo štvrtok klesli napriek slabšiemu americkému doláru voči väčšine hlavných mien, keďže stávky na zníženie úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému pokračovali. Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou tiež zaťažila trhy s kovmi, pričom Rusko je jedným z najväčších svetových producentov priemyselných kovov.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíja tlak na Rusko sprísňovaním ekonomických sankcií v snahe dosiahnuť dohodu o prímerí na Ukrajine.

Medzitým dolárový index klesol o 0,3 % na 97,5 bodu do 16:19 GMT po tom, čo dosiahol maximum 98,09 a minimum 97,4.

Ekonomické údaje boli zmiešané. Index spotrebiteľských cien (CPI) v USA za august podľa Úradu pre štatistiku práce vzrástol medzimesačne o 0,4 %, čo je viac ako odhad 0,3 %. Ročná miera rastu dosiahla 2,9 %, čo je v súlade s očakávaniami ekonómov.

Jadrový index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý nezahŕňa volatilné ceny potravín a energií, vzrástol mesačne o 0,3 % a medziročne o 3,1 %, čo zodpovedá prognózam indexu Dow Jones.

Táto správa nasledovala po stredajších údajoch o indexe cien výrobcov (PPI), ktoré ukázali neočakávaný mesačný pokles o 0,1 %, zatiaľ čo medziročná miera rastu vzrástla o 2,6 %.

V ďalších štvrtkových údajoch sa ukázalo, že týždenný počet žiadostí o podporu v nezamestnanosti zaznamenal prekvapivý nárast, pričom v týždni končiacom 6. septembra po sezónnom očistení vzrástol o 27 000 na 263 000. To prekonalo prognózy 235 000.

Napriek týmto údajom obchodníci stále očakávajú, že Federálny rezervný systém na svojom zasadnutí 17. septembra zníži sadzby o 25 bázických bodov, uvádza nástroj CME FedWatch, pričom mierne zvýšili stávky na väčšie zníženie o 50 bázických bodov.

V obchodovaní klesli spotové kontrakty na nikel o 0,4 % na 15 003 USD za tonu k 16:29 GMT.